reklama

Po stopách predkov

V týchto dňoch častejšie myslíme na našich blízkych ktorí už nie sú medzi nami. Nielen na cintoríne, ale aj doma si pripomíname chvíle, ktoré sme s nimi prežili.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Veru, v spomienkach sa dá zájsť do čias nedávnych, ale aj tých dávno minulých. Stačí ak sa vám do ruky dostane zaprášený kufrík s fotografiami a krabičkou plnou pohľadníc a listov. Odrazu sa vo vás vzbudí strašná zvedavosť a túžba poznať minulosť svojich predkov. Začnete fotografie skenovať, listy čítať, prekladať, navštevovať archív, študovať, znovu čítať, hľadať, dopĺňať informácie a po čase písať príbeh. Príbeh, ktorý sa skutočne odohral. A časť takéhoto príbehu sa odohráva aj na cintorínoch. Ten môj ma priviedol na Centrálny cintorín vo Viedni – Zentralfriedhof.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu

Vystúpila som na vlakovej stanici Wien Simmering. Odtiaľto trvá cesta električkou č. 6 alebo 71 necelých desať minút. Záleží na tom, pri ktorej bráne chcete vystúpiť. Na ulici Simmeringer Hauptstraße, kde stoja električky, sú brány štyri. Keďže som si na webovej stránke cintorína zistila umiestnenie hrobu rodiny ktorú hľadám, vedela som že mám vystúpiť pri bráne číslo 3. A stalo sa. Vstupujem do cintorína, ktorý bol vysvätený v roku 1874. Dnes tu odpočíva viac ako 3 milióny ľudí a skoro všetky svetové náboženstvá tu majú svoju vlastnú časť. V areáli cintorína vzhľadom na jeho veľkosť premáva autobusová linka 106, ktorá má na trase 22 zastávok. Hneď pri vstupe mi pracovník cintorína podáva mapku, podľa ktorej sa celú dobu orientujem.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Po pravej strane od hlavného chodníka sa nachádza rozsiahly park. Park pokoja a sily, ktorý slúži Viedenčanom na oddych či meditáciu.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Pokračujem rovno a po chvíľke sa dostávam k tabuli s označením Lesný cintorín 35A. Dočítala som sa že bol pôvodne plánovaný už v roku 1920, ale k jeho realizácii prišlo až v roku 2009. Rastú tu javorové stromy, niektoré z nich sú označené číslami a okolo týchto stromov sú umiestnené ľahko rozložiteľné urny s popolom zosnulých. Je tu prísny zákaz dávania umelých kvetov.

Obrázok blogu
jeden z hrobov
jeden z hrobov 
Obrázok blogu

Aby som sa dostala k môjmu cieľu, musela som ešte prejsť cez Detský cintorín v strede ktorého sa nachádzal pavilón symbolizujúci vzduch, krajinu, vodu a sviečku. S úzkosťou na hrudi som prešla touto časťou cintorína.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Prichádzam do časti 41B, v ktorej mali byť pochovaní krstní rodičia mojej prababičky. Moc som si nesľubovala, tajne som však dúfala, že snáď ešte nejakí ich potomkovia žijú a hrob spravujú. Ako som sa pomaly približovala k miestu, z diaľky na mňa pozeral osamelo stojaci kameň. Hovorím si, to nemôže byť on. Ale áno, bol on. Hrob, ktorý som hľadala. Keď som prišla bližšie, pochopila som, že tu sa informácie skončili. Čo už... Do troch otvorov v kameni som zapálila kahance a so slovami napísanými na náhrobku „Odpočívajte v pokoji“ odišla som zapáliť ďalšiu sviečku o kúsok ďalej pochovanému Falcovi.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Falco
Falco 
Obrázok blogu

Ďalšie moje kroky viedli popri hroboch rôznych viedenských osobností až ku kostolu sv. Karola Boromejského, za ktorým sa nachádza vojenský cintorín venovaný pamiatke zosnulých vojakov z druhej svetovej vojny.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
kostol sv. Karola Boromejského
kostol sv. Karola Boromejského 
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Pred kostolom sa zas nachádzajú hrobky zosnulých rakúskych prezidentov a pod kostolom hrobky významných obyvateľov Viedne, medzi inými aj hrobka rakúskeho politika a starostu v období rokov 1897 – 1910 Karola Luegera.

Obrázok blogu
pohľad od kostola k bráne č. 2, v strede a dolu hrobka prezidentov
pohľad od kostola k bráne č. 2, v strede a dolu hrobka prezidentov 
Obrázok blogu
v strede hrobka Karola Luegera
v strede hrobka Karola Luegera 

Trojica hudobných velikánov – Johann Stravss, Franz Schubert a Ludwig van Beethoven tvoria spolu s pomníkom Wolfganga Amadea Mozarta, ktorý tu však nie je pochovaný, akoby malé hudobné námestie. Zapálila som sviečky aj týmto pánom. Veď ich skladby som celé roky hrávala na hodinách klavíra v ľudovej škole umenia.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Tu som si uvedomila, že tento cintorín nie je len o piete k zosnulým. Nachádza sa tu veľmi veľa stavieb, ktoré si určite zaslúžia pozornosť návštevníka.

Hrobka rakúskeho projektanta železničných tratí Carla Rittera von Ghega
Hrobka rakúskeho projektanta železničných tratí Carla Rittera von Ghega 
Obrázok blogu
Hrobka významného primátora Viedne Johanna Nepomuk Prixa
Hrobka významného primátora Viedne Johanna Nepomuk Prixa 
Obrázok blogu
Obrázok blogu
hrobka v časti balkánskych imigrantov
hrobka v časti balkánskych imigrantov 

No a na záver, fascinujúca prechádzka po starom židovskom cintoríne. Staré pomníky obrastené popínavým brečtanom, nebo cez husté konáre takmer nevidno. Nad vami čosi šuchne, zbadáte že veverička odlomila suchý konár ktorý sa našťastie zachytáva v hustej korune. Zrazu začujete silný dupot a vedľa vás prebehne srnka. Chvíľami máte pocit, že vás tu straší. Ale nie. Stretnúť tu zvieratká nie je nič neobvyklé, dočítala som sa tiež na webovej stránke cintorína.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Hrobka rodiny Mayra Mandla, ktorý od roku 1843 prevádzkoval samostatný obchod s obnoseným šatstvom. Žeby dnešný second hand?
Hrobka rodiny Mayra Mandla, ktorý od roku 1843 prevádzkoval samostatný obchod s obnoseným šatstvom. Žeby dnešný second hand? 
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

V cintoríne sa nachádza aj Múzeum histórie pohrebníctva, ktoré predstavuje tradíciu pohrebov od konca 18. storočia až po súčasnosť. Múzeá mám rada, ale predsa len múzeum takéhoto charakteru si na mňa ešte počká. Medzi Viedenčanmi sa vraj pri úmrtí človeka udomácnila veta, že: „nasadol na sedemdesiatjednotku“. Je to električka s číslom 71, ktorá premáva z centra mesta k cintorínu už od roku 1907.

Aj my sme na ňu nasadli. Samozrejme opačným smerom. Živí, zdraví, síce unavení ale plní zážitkov sme skončili v cisárskej cukrárni Demel a Aida.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

zdroj: http://www.viennatouristguide.at/Friedhoefe/Zentralfriedhof/Z_Startseite/z_start.htm

Mária Kuššová

Mária Kuššová

Bloger 
  • Počet článkov:  43
  •  | 
  • Páči sa:  0x

pracujem, píšem, prepisujem, fotografujem, cestujem a trhám burinu v mojej kvetinovej záhrade Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu