Vstúpili sme do barokového objektu bývalého cisársko-kráľovského žrebčínu v Kopčanoch, ktorý dal v 18. storočí postaviť František Štefan Lotrinský ako svadobný dar svojej manželke Márii Terézii.
Mlčky sme sa prechádzali a obzerali ošarpané hospodárske budovy, na ktorých zo striech vyrastala náletová zelina a dreviny.
Z kaštieľa, v ktorom sa kedysi odohrávali veľkolepé hostiny po poľovačkách, zostali už iba vonkajšie steny.
Zastavili sme sa pred krídlom budovy, ktorého časť už prešla rekonštrukciou. Vidieť to hlavne na strechách
a z časti aj na fasáde. Tu sa nás ujíma sprievodca, od ktorého sa dozvedáme o Projekte cezhraničnej spolupráce, ktorého úlohou je rozvoj cestovného ruchu a opravy jednotlivých budov a okolia. Ukázal nám aj vnútorné obnovené priestory, ktoré do budúcna plánujú využívať ako múzeum, alebo reprezentatívnu miestnosť.
Na záver sme nahliadli do pôvodných, historických stajní. Vchody do jednotlivých maštalí boli umiestnené v arkádach spolu s okienkami pre seno.
Vo vnútri to dýchalo históriou. Vystavené tu boli staré pracovné náradia, koče, postroje, ohlávky aj opraty. Zachovali sa pôvodné kamenné válovy na vodu a na zemi miestami ešte vidno dubovú dlažbu.
Nasleduje ešte obzretie súčasných stajní a súkromných koní členov Jazdeckého a agroturistického centra v Kopčanoch (JACK).
Odchádzali sme s nádejou, že toto miesto raz bude opäť také slávne, ako za panovania Františka a Márie Terézie.
Z dediny sme vyšli na poľnú cestu a pomaly sme sa dostali ku kostolíku Sv. Margity Antiochijskej. Je to jediná, kompletne zachovaná stavba pochádzajúca z obdobia Veľkej Moravy.
Po krátkom odpočinku sme pokračovali cez polia a stromovú aleju, ktorá nás doviedla k bývalému letnému sídlu Habsburgovcov v Holíči. Pohľad bol rovnako smutný, ako pri návšteve neďalekého žrebčína. Národná kultúrna pamiatka! Blysklo mi hlavou. Cestičkou popri hradnej priekope sme sa dostali k vchodu do zámku.
Zakúpili sme si pohľadnicu, ktorá zároveň slúžila ako vstupenka a výťažok z nej vraj ide do fondu na opravu tohto objektu. Na prvom poschodí, ktorého jedno krídlo prešlo rekonštrukciou, sa od roku 2010 nachádza vysunutá expozícia Záhorského múzea v Skalici. Rozdelená je na dve časti. Historickú a novodobú. V tej historickej časti je veľká zbierka poľnohospodárskeho náradia a vybavenie pôvodného mäsiarskeho obchodu, ktoré daroval do múzea pán Jaroslav Prílučík. Bol vychýreným miestnym mäsiarom.
Nechýbajú tu ani rôzne makety historických objektov (ako je napríklad žrebčín v Kopčanoch, veterný mlyn, zámok, železničná stanica). Vyrobil ich miestny rodák, Jozef Kuruc. Expozíciu dopĺňajú obrazy neprofesionálneho maliara Otta Kroupu z Holíča, na ktorých zachytáva najstaršie objekty mesta.
Novodobá časť je venovaná súčasnému umeniu. Vystavená je tu Holíčska fajansa, ktorej autorom je pán Peter Pollák. Vo svojej dielni pokračuje v dlhoročnej tradícii výroby, ktorú tu v 18. storočí založil František Lotrinský.
Postupne sme prešli takmer všetkými miestnosťami. Holé priestranné chodby striedali menšie miestnosti. Vraj ich je na zámku presne sto. Pozreli sme si kaplnku Nanebovzatia Panny Márie, v ktorej nám sprievodkyňa svojim spevom dokázala, že je tam vynikajúca akustika a preto sa tam konajú občas malé koncerty. V období keď tu sídlila Meštianska a Učňovská škola, táto kaplnka slúžila na premietanie filmov.
Čínska sála je najreprezentatívnejšou miestnosťou na zámku. Je tu umiestnená kaďa, ktorá slúžila na odchyt dažďovej vody a kameninové kachle. Dvere sú bohato zdobené čínskymi maľbami z výjavov zo života a s kvetinovými motívmi.
Nevynechali sme ani podzemie, v ktorom sa nachádzali strieľne na obranu hradu.
Vyšli sme sa poprechádzať aj na terasu a chvíľu sme sa cítili ako zámocké panie.
Ešte jedným okom a objektívom vykúkame cez pootvorené dvere na cestu, ktorá nás doviedla od žrebčína k zámku a po ktorej odchádzali a prichádzali koče cisárskeho dvora, keď sa rozhodli tráviť svoj čas na zámku.
V autobuse sme mali dosť času rozmýšľať nad všetkým, čo sme dnes videli. Prečo takáto pamiatka je v takom schátranom a žalostnom stave? Využívame dostatočne peniaze z EU? Používajú sa na tie správne miesta? Napriek týmto nezodpovedaným otázkam sme skonštatovali krásne prežitý deň na Záhorí a ak je naozaj pravdou, že návštevou zámku podporíme jeho obnovu, tak sa pridajte aj vy. Stojí to za to! Ja som tu už bola druhý krát.
O dva mesiace neskôr som navštívila cisársky zámok Schloss Hof v Rakúsku. Rovnako, ako tento náš v Holíči, vlastnili cisárovná Mária Terézia a František Štefan Lotrinský. Po rokoch honosného vládnutia týchto panovníkov, nasledovalo oveľa viac rokov, počas ktorých sa obidvom zámkom nevenovala žiadna pozornosť. Chátrali a upadali, až z nich úplne vymizla niekdajšia krása. Ako sa zo schátraného zámku opäť stala perla Dolného Rakúska? O tom hovorí fotografická výstava v zrekonštruovanom lapidáriu zámku.
Revitalizácia tohto objektu trvala približne dva roky. Podrobnosti si môžete prečítať tu:
http://www.4-construction.com/sk/clanok/revitalizacia-zamku-schlosshof/
Keby sa spojili naši slovenskí odborníci a remeselníci, nadšenie, peniaze vyžiadané na opravu zámku z EU a finančná podpora štátu, tak ako sa to stalo v susednom Rakúsku, možno by sa Holíčsky zámok stal perlou Slovenska.
Úplne na záver prikladám fotografie na porovnanie. Vidíte v nich istú podobu?
Fotografie: autorka
