Kostol a Kláštor sv. Kataríny Alexandrijskej v noci

Myslím, že je nás veľa, ktorí sme navštívili toto miesto. A nie raz, ale niekoľkokrát. Tak ako ja, či už od Naháča, Dobrej Vody alebo Dechtíc. Cez deň. Ale vybrať sa sem po zotmení a vracať sa po polnoci, za to môže podujatie Noc kostolov. Terajší správcovia Kostola a Kláštora sv. Kataríny Alexandrijskej pri Dechticiach urobili veľmi dobre, že sa na toto podujatie prihlásili. Vidieť tento objekt vysvietený sviečkami, fakľami a petrolejkami stál za to. Veď predsa takto sa tam svietilo v 17. a 18. storočí, kedy jeho obyvateľmi boli františkánski mnísi.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (4)

Zamyslenia

Po asi tridsať minútovej chôdzi tmavým lesom od parkoviska pred Katarínkou, s malými zastávkami pri jednotlivých zamysleniach, sme sa dostali k depu a priecestiu

Železničné priecestie

Lesnej železnice Katarínka. Ešte sme prešli popri horárni, kde v malom okienku svietila petrolejová lampa. Bolo to ako v rozprávke. Darmo, noc má svoje čaro aj v lese.

Z kostola, ktorý bol osvetlený fakľami umiestnenými v otvoroch múrov a na zemi olejovými lampami a kahancami, už bolo počuť hru na gitare a spev skupiny S. Katerína.

Osvetlenie

Vysvietené ruiny kostola

Piesne striedali čítania zo Svätého písma a potom nasledovala komentovaná prehliadka tohto kostola a okolia. Keďže sa nás tam zišlo okolo šesťdesiat, rozdelili sme sa na tri skupiny a pozorne počúvali. Najskôr o projekte Katarínka, ktorej členovia sa od roku 1994 snažia o záchranu týchto ruín prostredníctvom letných táborov v štyroch dvojtýždňových turnusoch. Zaujímavosťou je, že po príchode do tohto tábora sa všetci účastníci prenesú do histórie a stanú sa z nich stredovekí mnísi bez hodiniek, či mobilných telefónov. Doobeda pracujú, poobede sa hrajú hry a večer sa zabávajú pri táborovom ohni. Vo všetkom sa snažia zachovať si historický ráz na spôsob rehoľníkov zo 17. storočia.

Naša skupina

Nechýbalo ani nahliadnutie do histórie. Tento kláštor a kostol bol založený v roku 1618 na mieste, kde sa podľa legendy zjavovala sv. Katarína grófovi a pustovníkovi Jánovi Apponyimu. Jeho staviteľom bol taliansky majster Pietro Spazzo. Františkáni tu sídlili do 18. storočia, kedy v júli 1786 bol kláštor dekrétom Jozefa II. zrušený. Mnísi museli toto miesto opustiť a kláštor začal pustnúť a meniť sa na ruiny. Ale aj po dvesto rokoch chátrania, múry a veža kostola stoja. Ich ďalšia budúcnosť je v rukách „Katarínkovcov". Verme že sa im podarí dokončiť zvyšnú konzerváciu múrov, klenbových oblúkov a opravu veže a jej podlaží za účelom možnej vyhliadky. Viem si odtiaľ predstaviť pohľad na nekonečnú rovinu a v pozadí Trnavu, z druhej strany zase pohľad na Karpaty...

reklama

Pohľad na vežu kostola nasvietenú našou baterkou

Krátko po polnoci sme potleskom pre sprievodcov skončili prehliadku tohto starobylého kostola. Bolo nám tam strašne dobre. Bol tam cítiť pokoj a dobro. A prečo nie. Veď takto predsa sa zdravia františkáni: „Pokoj a dobro!"