Litomyšl a Macocha

Autor: Mária Kuššová | 25.10.2014 o 23:29 | (upravené 25.10.2014 o 23:45) Karma článku: 6,87 | Prečítané:  741x

Z Babičkinho údolia sme v podvečer prišli do Litomyšli, ktorú v roku 1259 český kráľ Přemysl Otakar II. povýšil na mesto. Po vybavení ubytovacích formalít sme vyšli do ulíc večerného mesta, navečerať sa a samozrejme hľadať skrýše v ktorých sú ukryté schránky, čiže ľudovo povedané „kešky“.  Vonku bolo fajn, a tak po večeri dobre padla prechádzka spojená s úspešným nájdením skrytých objektov.

radosť z nájdenej kešky :-)

Ďalší deň sme mali presne rozplánovaný. O desiatej prehliadku zámku a na 14:40 sme mali rezervované vstupenky na prehliadku Punkevnej jaskyne v Moravskom krase. Deň sme začali prehliadkou mesta pri pamätníku Aloisa Jirásku na Jiráskovej ulici. Po ľavej strane sa tiahli múry zámockej záhrady. Po pravej strane sa nachádzalo Regionálne múzeum a na konci Piaristický kostol od ktorého viedlo kryté schodište do susednej ulice Boženy Němcovej a na Toulovcovo námestie s kostolom Rozeslání svatých apoštolů. Prešli sme sa námestím Bedřicha Smetanu  okolo Mariánskeho stĺpu až ku kostolu Povýšenia sv. Kríža, vedľa ktorého sa nachádza nenápadný dom č. 182, v ktorom sídli Augustova tlačiareň, ktorej tradícia siaha až do roku 1503.

Alois Jirásek

schodisko z Jiráskovej ulice

vľavo kostol na Touloucovom námestí a vpravo budova Radnice s mestskou vežou

Námestie Bedřicha Smetanu

Kostol povýšenia sv. Kríža

budova tlačiarne Augusta

Za kostolom sme našli vstup do Kláštorných záhrad, na konci ktorých stojí Piaristický kláštor s kostolom. V strede sú umiestnené sochy Olbrama Zoubka.  

Piaristický kostol s kláštorom

kostol Povýšenia sv. Kríža

Piaristický kostol a kláštor zpredu

Bolo tu čo obdivovať. Jeden pohľad krajší ako druhý. Blížila sa však desiata hodina, na ktorú sme mali naplánovanú prehliadku zámku. V pokladni sme sa však dozvedeli, že o desiatej to nie je možné, nakoľko každý deň tieto vstupy patria poľským turistom. Najbližší voľný vstup bol o pol jedenástej. Tento čas sme využili na prehliadku zámockej záhrady, v ktorej bola mimochodom ukrytá posledná keška nachádzajúca sa v Litomyšli a samozrejme úspešne nájdená,  okolie rodného domu B. Smetanu a bývalého zámockého pivovaru.

vstup do zámku

pokladňa

budova bývalého zámockého pivovaru a rodný dom B. Smetanu

prvé nádvorie

Presne o pol jedenástej sme začali prehliadku v Zámockom divadle z 18. storočia, ktoré patrí medzi európsky unikát. V 18. storočí ho dal vybudovať gróf Jiří Josef z Valdštejna. Zachovali sa v ňom originálne kulisy ktorých autorom je maliar Jozef Platzer.

Zámocké divadlo z 18. storočia

Na poschodí sedávala šľachta

dolu v strede sedeli mešťania a významní ľudia

po stranách sedeli hasiči a služobníctvo, ktoré počas prestávky podávalo občerstvenie

posledné obzretie...

V prehliadke sme pokračovali na prvom poschodí prezretím zámockých izieb. Vo viacerých miestnostiach sa do dnes zachovala cenná rokoková kvetinová maľba a bohatá štuková výzdoba stropov.

Hlavná sála

Modrý salón

v knižnici

prepojenie za sebou radených miestností

Veľká jedáleň

vľavo hracia skrinka, vpravo a dolu izba služobnej

Veľká predsieň s obrazmi vzácnych teplokrvných koní

Po skončení prehliadky interiérov sme spolu s lektorkou vyšli na voľne prístupné originálne otvorené druhé poschodie.  

Veľkú pozornosť venovali stavitellia zámku komínom. Každý z nich má inú hlavicu a odlišnú výzdobu.

detail druhého sgrafitového pásu na stene I. nádvoria z bitky Turkov a Dobývanie mesta

Zámocká arkáda

Jiráskovou ulicou sme začali a ňou sme aj skončili prehliadku Litomyšli. Ešte som stihla nazrieť do Piaristického kostola, aby ste videli ako to v ňom vyzerá. Výstup na jeho vežu som už nestihla.

 Do 14:00 sme si totiž museli vyzdvihnúť zarezervované vstupenky do Punkevnej jaskyne v Moravskom krase – Skalní mlyn. Stihli sme nielen vyzdvihnúť vstupenky, zakúpiť lístky na vláčik a lanovku ale v hotely Skalní mlyn sa aj dobre naobedovať .

Aby nešlo všetko hladko, preplnený vláčik ktorý nás mal vyviesť ku jaskyni nás pre nedostatok miesta nechal na parkovisku. Trocha nám to dvihlo adrenalín, pretože lístky sme mali presne na hodinu objednané. Iné voľné vstupy už na tento deň neboli. Šofér odišiel so slovami, že „pošle pre nás kolegu“. Len či to stihneme... vŕtalo nám v hlavách. Všetko dobre dopadlo. Stihli sme! Prehliadku sme  začali pri sedem stupňovej teplote v Prednom dome. Postupujeme do Zadného domu, v ktorom nás sprievodkyňa upozornila na Ihlu. Šťastie na cestu nám poprial Anjel a dlhou úzkou chodbou sme sa dostali do srdca Moravského krasu – na dno priepasti Macocha.

Predný dom

Zadný dom

Ihla

Anjel

Tunel do Macochy

Privítala nás zahmlená a v tónoch skladby „Aká si mi krásna“ . Tie pocity sa nijako nedajú opísať. Iba prežiť na vlastnej koži. Názov Macocha pochádza z dávnej miestnej povesti, ktorá bola podľa všetkého založená na skutočnej udalosti. Hovorí o istom miestnom dedinčanovi, ktorý ovdovel a opäť sa oženil. Ako to už v povestiach býva, nová pani domu bola síce možno dobrou manželkou, ale synovi svojho muža zlou macochou. Nenávidela vraj dieťa tak veľmi, že ho jedného dňa vylákala do lesa pri priepasti a zhodila ho do nej. Chlapec mal však šťastie - spadol len pár metrov a zachytil sa o borovicu vyrastajúcu zo skalnej steny. Tam ho našiel otec s dedinčanmi a vytiahli ho. Keď si macocha uvedomila, čo urobila, vraj zo skaliska sama skočila. A od tej doby sa priepasti hovorí Macocha.

A vraj keď je nad priepasťou búrka alebo duje vietor, počuť vraj plač mŕtvej macochy...strašidelné..

Pre vysokú hladinu rieky Punkvy sme nemohli v prehliadke pokračovať  na lodičkách. Museli sme sa vrátiť skrátenou cestou k východu jaskyne. Tam nás už čakali motorové člny, ktoré nás bezpečne priviezli k „Masarykovmu domu“. Celú cestu sme si museli dávať veľký pozor na naše hlavy, pretože voda bola naozaj vysoko a skaly nás „ošuchovali“ jedna radosť.

Masarykov dom

Nástup do člnov pri Masarykovom dome

Kúsok vyššie od vchodu do jaskyne je novovybudovaná  lanovka postavená v roku 1995. Vyviezli sme sa ňou ku chate Macocha, pri ktorej sa nachádza vyhliadkový Horný mostík umiestnený nad dnom priepasti vo výške 138,5 metra. Pohľad do hĺbky bol hypnotizujúci. O niekoľko desiatok metrov nižšie sa nachádzal Dolný mostík, z ktorého sme videli priamo dno Macochy. Práve tam bola turistická výprava a obzerala si macochu z jej dna, ako my predtým.

Horný mostík vybudovaný v roku 1882

Dno priepasti

v strede dolu Dolný mostík vybudovaný v roku 1899

Pohľad z Dolného mostíka

vľavo jaskyňa a vpravo Horný mostík

Rovnako ako sme vyšli, sme aj zišli na parkovisko k hotelu Skalní mlyn. Ešte krátke zastavenie na občerstvenie v podobe kávy, čaju a malinovky, zamávanie vodníkovi na mlynskom kole a odchod na diaľnicu vedúcu až do Trnavy .

Vďaka veľkej popularite tohoto miesta je potrebné si vopred rezervovať vstupenku. Horný a Dolný mostík je celoročne voľne prístupný.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké chyby robíme pri zariaďovaní obývačky?

SVET

Muž zastrelil vo Fínsku starostku mesta a dve novinárky

Každú zasiahol ranami z pušky do hlavy a trupu.


Už ste čítali?