Návšteva Babičkinho údolia

Autor: Mária Kuššová | 16.10.2014 o 22:34 | (upravené 16.10.2014 o 22:51) Karma článku: 9,48 | Prečítané:  1085x

Po piatich hodinách cesty sme prešli Vilémov most vedúci cez rieku Úpu a za ním sa nám po pravej strane otvoril pohľad na veľkú lúku s Ratibořickým zámkom na návrší. V rokoch 1800 - 1839 slúžil ako letné sídlo vojvodkyne Kataríny Vilemíny Zaháňskej, známej ako „paní kněžna“ z románu Babička. Katarína veľmi milovala deti. Osud jej však doprial iba jednu dcéru, ktorá jej ale bola odobratá na výchovu do rodiny jej otca. Preto si Katarína brávala na výchovu dievčatá z príbuzenstva. Jednou z nich bola Maria von Steinech, ktorej vojvodkyňa v roku 1829 vystrojila v Ratibořiciach svadbu. Práve ona sa stala spisovateľke B. Němcovej predlohou pre literárnu postavu kontesy Hortenzie v románe Babička.

Vilémov most

Po ľavej strane sme na moment zazreli Lovecký a čajový pavilón, ktorý dal postaviť otec Kataríny Vilemíny Zaháňské a v ktorom sa počas poľovačiek a prechádzok panstva po parku podávalo občerstvenie.

Lovecký a čajový pavilón

Pred zámkom nás privítali fanfáry z trombónov a lesných rohov. Na konci turistickej sezóny sa totiž na tomto zámku každoročne koná podujatie pod názvom „Farby a tóny jesene“ počas ktorého je celý zámok vyzdobený všetkým, čo k jeseni patrí. A navyše v tieto dni je verejnosti prístupná aj baroková zámocká pivnica. Po krátkom hudobnom predstavení sme vošli do zámockej haly, v ktorej bolo pre návštevníkov pripravené občerstvenie v podobe teplých a studených nápojov, čerstvých zákuskov, ochutnali sme kniežací zverinový guláš a aj zámockú zverinovú paštétu.

Počas tohto podujatia je na zámku znížené vstupné a možnosť prehliadky bez sprievodcu po expozícii venovanej vojvodkyni Kataríny Vilemíny Zaháňskej. My sme sa však rozhodli pre celý okruh a so sprievodcom, keďže sme prišli až z takej veľkej diaľky. A neobanovali sme. Začali sme na prvom poschodí vo veľkej vstupnej hale, kde sme sa od sympatického a šikovného lektora dozvedeli všetky základné informácie týkajúce sa zámku a jeho obyvateľov. Prehliadku ešte viac umocnila jeho čarovná jesenná výzdoba.

Pánsky salón

Spoločenský salón v štýle Ludvika XVI.

Hudobný salón

Salón troch cisárov

Kabinet "paní kněžny"

Spálňa

Spálňa "kontesy Hortenzie"

Prízemie zámku je venované neskorším majiteľom zámku – rodu Schaumburg – Lippe.

Prijímací salón

Dámsky salón

Veľká letná jedáleň

Spálňa zo začiatku 18. storočia

vpravo pohľad na pôvodný strop v miestnosti

Prehliadku sme ukončili na terase zámku, kde sme sa rozlúčili a poďakovali nášmu lektorovi za odborne podaný výklad. Prezradil nám, že na zámku kedysi brigádoval ako študent, dnes už lektoruje iba príležitostne pri mimoriadnych podujatiach akým bolo aj toto dnešné.

Z terasy sme sa presunuli do nádherne jesenne vyzdobenej barokovej zámockej pivnice.

Súčasťou tohto letného sídla sa od konca 18. storočia stal upravený park, ktorý postupne prechádza do voľného lesného porastu. Cez park sa presúvame do nášho ďalšieho cieľa, Babičkinho údolia. Míňame jazierko, ktoré v minulosti slúžilo ako napájadlo pre dobytok a prichádzame ku skleníku, ktorý bol postavený na mieste niekdajšieho Starého Bielidla a ktorý až do dnes slúži k prezimovaniu subtropických rastlín a črepníkových kvetín zo zámockých izieb. Za skleníkom sa nachádza budova, v ktorej v minulosti bývali zamestnanci veľkostatku.

Chodníčky sú takto značené, nie je možné zablúdiť

Sklenník

Záhradný dom

Pokračovali sme po tzv. Bathildinej ceste, ktorá bola pomenovaná po princeznej Bathildis zo Schaumburg – Lippe až sme prišli k tehlovej stene, ktorú dala postaviť vojvodkyňa Katarína Zaháňska. Za ňou sa totiž kedysi nachádzala úžitková záhrada a stena ju mala chrániť pred mrazom a studeným severným vetrom.

Za múrom vpravo sa nachádza Rudrův mlyn, pomenovaný po najznámejšom ratibořickom mlynárovi Antonovi Rudrovi, ktorého Božena Němcová vo svojom románe zobrazila ako veselého a dobrého „pana otce“ a jeho manželku „paní mámu“ zas dobrú a starostlivú mamu Mančinky, najlepšej Barunkinej kamarátky. V mlyne je dnes zriadené múzeum, v ktorom sa na poschodí nachádza byt mlynára zariadený meštianskym nábytkom z prvej polovice 19. storočia. Na prízemí sú vystavené rôzne pracovné stroje a pec na pečenie chleba. V aleji pred mlynom nechal mlynár A. Rudr so svojou manželkou postaviť v roku 1796 pieskovcovú sochu Panny Márie. Za mlynom sa zas nachádza vodný mandel v ktorom sa zušľachťovalo plátno od množstva domácich tkáčov z okolia. Dnes sa tu nachádza stála expozícia venovaná spracovaniu ľanu a miestnej plátenníckej výrobe. Vo dvore sa dalo posedieť a vypiť si kávu ale iný nápoj. A pre tých, ktorí boli hladní sa na dvore grilovali párky a klobásy. Neodolali sme a ochutnali. Boli vynikajúce.

Mlyn

Predávajúci a kupujúci

Práve sa dopralo

vpravo socha Panny Márie

Vodný mandel

Od mlyna sme sa vybrali popri prúdu mlynského náhonu a zastali sme na krátke fotenie pri súsoší Babičky s vnúčatami, ktorého základný kameň bol položený v roku 1920 a odhalený v roku 1922.

Hneď oproti súsošiu sa nachádza Panský hostinec. Dcéra hostinského Františka Celbu, Kristína (Kristla) bola zase staršou Barunkinou kamarátkou. Pokračovali sme pozdĺž mlynského náhonu asi desať  minút, keď sa pred nami objavilo Staré bielidlo. Drevená chalúpka bola podľa nápisu postavená ratibořickým mlynárom A. Rudrom 17.7.1797. V roku 1842 ju spolu s mlynom predal novým majiteľom panstva Schaumburg – Lippe, ktorí vedľa neho dali postaviť dvojposchodový kamenný dom slúžiaci ako panská práčovňa a žehliarňa. V dnešnom Starom bielidle, v chalúpke pri Viktorkinom splave Pankloví nikdy nebývali. Božena Němcová (Barunka) v ňom však prežila v roku 1844 krásne prázdniny so svojimi deťmi. Preto sem neskôr v románe Babička preniesla spomienky na detstvo prežité na starom panskom bielidle pod zámkom a  vytvorila tak reálne a umelecky dokonalé dielo.  Vo vnútri domčeka sa nachádza vstupná miestnosť s rebríkom na povalu, oproti dverám je komora a vpravo miestnosť upravená ako „Babiččina světnička“ zariadená podľa spisovateľkinho rozprávania.

Tu bývali "babičkine včeličky"

Pár metrov za Starým bielidlom sa nachádza Viktorkin splav. Práve tu hodila šialená Viktorka svoje dieťatko do rieky a potom na toto miesto chodila spievať uspávanky. V románe aj vo filme na mňa toto miesto pôsobilo hrôzostrašne. V skutočnosti je to však veľmi pekné, romantické zákutie.

Viktorkin splav

Vraciame sa popri Starom bielidle, súsoší a mlyne na lúku pred Ratibořický zámok a uzatvárame naše románové putovanie Babičkiným údolím, ktoré Božena Němcová mala tak rada.

Motto:

Nikdo z vás nevidí milé Ratibořice tak krásnými jako já! Vy vidíte v nich jen prózu skutečnosti, mně zůstali rájem! Každý kámen, každou květinu vidím ještě, jak byly, dokud jsem byla děvčetem plným obrazivosti

                                                                             (z listu Boženy Němcovej sestre Adele v r. 1856)

Fotografie: autorka, J. Kuššová, R. Fialka

Zdroj: publikácia Ratibořice a Babiččino údolí

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké chyby robíme pri zariaďovaní obývačky?

SVET

Muž zastrelil vo Fínsku starostku mesta a dve novinárky

Každú zasiahol ranami z pušky do hlavy a trupu.


Už ste čítali?