Topoľčianky a zrúcanina hradu Hrušov

Autor: Mária Kuššová | 18.5.2014 o 21:17 | Karma článku: 5,45 | Prečítané:  1667x

Prešiel presne týždeň, čo som po pätnástich rokoch neplánovane navštívila tento zámocký park. Dve hodiny prechádzky však nestačili na  to, aby som videla všetko, čo tento park ešte skrýva.

A tak 1. mája sme sa sem vybrali po druhý krát, ale hneď od rána. V tento deň sa v Topoľčiankach každoročne otvára turistická sezóna. Pri tej príležitosti tu prebieha niekoľko podujatí ako napríklad: Deň otvorených dverí v Národnom žrebčíne,  Deň otvorených dverí v Château Topoľčianky spojený s prehliadkou vínnych pivníc a degustáciou vín, ďalej je verejnosti prístupný Topoľčiansky zámok, Poľovnícky zámok, Obecné národopisné múzeum a na námestí sa zase koná Tradičný remeselný jarmok. A keďže počasie bolo tomuto podujatiu veľmi naklonené, už od Zlatých Moraviec sa vytvárali kolóny áut ktoré smerovali práve do Topoľčianok. Aby sme sa vyhli množstvu áut aj ľudí, zvolili sme parkovanie na konci dediny smerom na Skýcov. Odtiaľ sme v sprievode domáceho, mimochodom bývalého lesníka, ktorý nám ukázal bočný vstup do parku, začali prehliadku tohto areálu trochu netradične. Od konca. Prešli sme cez jaskyňu Grotta v ktorej je umiestnená socha Panny Márie držiaca v náručí Ježiška a pokračovali sme k veľkému rybníku, ktorý sa nachádza na hornom konci parku. Tu sme si urobili taký malý oddychový piknik spojený s fotením a pozorovaním okolitej prírody.

Rybník sme celý obišli a vrátili sme sa druhou stranou, ktorou viedol perfektne vybudovaný vodný systém začínajúci niekde nad rybníkom a vedie k Zámockému kúpalisku a odtiaľ k Labutiemu jazierku. Prechádzkou týmto lesným chodníkom sme mali možnosť obdivovať dokonalú prepracovanosť tohto vodného diela.

Čím viac sme sa približovali k zámku, stretali sme viac a viac ľudí, ktorí si prišli do parku oddýchnuť alebo sa len tak prejsť. Aj dnes sme sa zastavili pri Labuťom jazierku, pri ktorom od minulého týždňa pribudla drevená ohrada s výbehom pre labute. Lúčnou cestou sme prešli k Zámockému kúpalisku, odtiaľ ku kaplnke sv. Vendelína ktorá bola aj otvorená a členovia občianskeho združenia tu rozdávali návštevníkom informačnú skladačku o tejto národnej kultúrnej pamiatke.

Pri Poľovníckom zámku vyhrávala dychová hudba a predával sa tam poľovnícky guláš. Zámok je obkolesený tromi plastikami zvierat - Zhasínajúci jeleň, Ranený diviak so psom a Medveď s muflónom ktoré pochádzajú z dielne slovenského sochára Alojza Stróbla. Pohľady nám padli na zámockú kupolu, ktorá sa radí medzi najkrajšie na Slovensku a sochu sv. Vendelína.

Z pokojnej prechádzky v parku sme sa dostali do rušného centra topoľčianskych podujatí. Nakukli sme do jazdiarne v žrebčíne, kde kobylie mamy verne strážili svoje spiace žriebätká, navštívili sme aj stánky s jazdeckými potrebami a oddýchli si pod prístreškom na skutočne vynikajúcej káve z mobilného kávovaru.

Nejako pozvoľna nás cestička zaviedla na nádvorie zámku. V tomto zámku som v lete so svojimi deťmi trávila niekoľko rokov po sebe predĺžené víkendy. Bol to zvláštny pocit, prísť sem po pätnástich rokoch a prechádzať sa po chodbách a držať kľučku na dverách č. 111 v ktorej sme boli ubytovaní. Spomínam si, že jedna noc v tejto trojposteľovej izbe stála 450.- SK. Pridali nám tam ešte dve prístelky a tak sme sa tam v pohode šiesti vyspali a jedna noc nás tak vyšla na 75.- SK.

Dnes tu ale bolo veľmi rušno. Pri vstupe bolo možné si zakúpiť za 10.- € balíček, ktorý zahŕňal katalóg, degustačný pohár, degustačný hárok, minerálku, slané keksíky, ochutnávku sektu a mohli ste vstúpiť na nádvorie v ktorom boli rozmiestnené stánky so someliérmi ponúkajúcimi degustáciu miestnych vín.

Bolo už dosť hodín a ešte sme chceli ísť na zrúcaninu hradu Hrušov, ktorý bol v minulosti neodmysliteľnou súčasťou našich víkendových pobytov, preto sme si desať eurový balíček nezakúpili. Pobrali sme sa lesnou cestičkou po ktorej sme stretali veľa spoločensky unavených ľudí. Aj my sme boli unavení, ale tak trochu inak. Prešli sme ešte raz okolo Labutieho jazera, potom okolo Žltého mlyna, ktorého história siaha až do 17. storočia až sme sa ocitli pri východe cez ktorý sme sem ráno vošli.

Nasadli sme do auta a odviezli sa na parkovisko pri neďalekom rázcestníku turistických značiek nachádzajúceho sa pri hlavnej ceste do Skýcova. Odtiaľ sme po červenej značke stúpali najprv po asfaltovej ceste a neskôr cez lúky k samotnému hradu asi 30 minút. Tu sa toho tiež veľa zmenilo. Dočítali sme sa, že na obnove hradu pracuje občianske združenie Leustach. V domácom archíve som našla niekoľko fotografií z obdobia rokov 1998 až 2000. Ako vidieť, urobili kus prospešnej práce pre záchranu tejto pamiatky.

Na opravu tohto osemstoročného hradu v roku 1928 prispel sumou 400 tisíc československých korún aj prvý československý prezident T. G. Masaryk. Pravdepodobne preto je na lúke pod hradom postavená pamätná tabuľa s jeho portrétom. Slnko už pomaly zapadalo, keď sme sa vracali na parkovisko. Pred nami sa krásne tiahlo Tribečské pohorie a pod ním nekonečné lúky s rozkvitnutým gaštanmi a inými stromami.

Na záver môžem dodať len prianie, aby bolo takýchto združení, ktorým nie je ľahostajný osud našich historických pamiatok, čo najviac. Veď práve ich cieľom je realizácia a uskutočňovanie záchranných a rekonštrukčných prác najohrozenejších pamiatok, čím ich zachovajú pre budúce generácie.

http://www.leustach.sk/

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké chyby robíme pri zariaďovaní obývačky?

SVET

Muž zastrelil vo Fínsku starostku mesta a dve novinárky

Každú zasiahol ranami z pušky do hlavy a trupu.


Už ste čítali?