Na bicykli okolo Neziderského jazera

Autor: Mária Kuššová | 8.9.2013 o 17:22 | (upravené 8.9.2013 o 21:01) Karma článku: 10,23 | Prečítané:  3889x

O cyklotrase okolo Neziderského jazera som veľmi veľa čítala. No a keďže lepšie je raz zažiť ako tisíckrát čítať, nastal konečne čas vyskúšať si prejsť aspoň jednu etapu z tejto cyklotrasy na vlastnej koži a vlastnom bicykli. Po krátkom hľadaní informácii o povinnej výbave cyklistu v Rakúsku zisťujem, že nemám zvonček, nakoľko som „chodníkový cyklista" a na chodcov na chodníku sa predsa zvoniť nepatrí. A tak si idem kúpiť zvonček, vypracujem plán, oboznámim s ním rodinu, ktorá okamžite robí generálku na svojich bicykloch a na druhý deň ráno odchádzame vlakom spolu s bicyklami v špeciálnych vozňoch z Trnavy do Bratislavy hlavnej stanice a odtiaľ z Bratislavskej Petržalky do Neusiedl am See s prestupom v Parndorf Ort. Lístok do Rakúska je najlepšie si kúpiť v Bratislave, ktorého cena na osobu tam aj späť spolu s bicyklom je 6,60.- €.

01.JPG

02.JPG

Takto vyzerajú vagóny pre cyklistov

Po 35 minútovom meškaní vlaku z Parnodrfu vystupujeme v Neusiedl am See a vydávame sa podľa plánu po cyklotrase B10, ktorá vedie okolo celého Neziderského jazera a má dĺžku 132 km, z toho 38 km vedie cez Maďarskú republiku. Chvíľu nám trvalo, kým sme sa zorientovali v spleti cykloznačiek, avšak tento sklz sme veľmi rýchlo dobehli po hladkom asfaltovom cyklochodníku, ktorý po ľavej strane lemovala cesta pre autá a po pravej strane cesta pre chodcov. Neskôr bol už iba samotný cyklochodník a naokolo len prekrásna príroda. Asi po šiestich kilometroch zastavujeme na malé občerstvenie pri prvom odpočívadle.

03.JPG

Labyrint pri prechode cez koľajnice

04.JPG

05.JPG

06.JPG

08.JPG

09.JPG

Po ďalších šiestich kilometroch pokojnej jazdy na bicykli medzi vinohradmi prichádzame do mesta Podersdorf, ktoré stojí na brehu jazera a jeho dominantou je dvanásť metrov vysoký červeno biely maják. Prichádzajú a odchádzajú odtiaľto lode ktoré prevážajú cyklistov spolu s ich bicyklami alebo len peších turistov, ktorí chcú navštíviť mestečká na druhom brehu jazera. My sme si tu urobili trochu dlhšiu prestávku, ktorá zahŕňala fotenie pri majáku a návštevu plne funkčného veterného mlyna, ktorý je najväčším v Rakúsku. Bol postavený v roku 1849 a v prevádzke zotrval až do roku 1926. Od roku 1975 je kultúrnou pamiatkou.

10.JPG

12.JPG

13.jpg

14.JPG

15.jpg

Počas oddychovania na lavičke pred mlynom, nás upútalo prichádzajúce biele auto, z ktorého vystúpil mladý muž a vybral sa k pomaľovanej plechovej búde, ktorá stála na kraji lúky. Učupil sa, zo zeme vybral akúsi krabičku, vytiahol pero a začal niečo zapisovať. Mojej rodine bolo hneď jasné, o čo ide. Je tam ukrytá „keška"! Počkali kým mladý muž odíde a hneď utekali k tomu miestu, aby sa aspoň zapísali, keď už nemali čo vložiť do krabičky.

18.JPG

v pozadí plechová búda, pod ktorou je uložená keška

S úsmevom na tvári sme krátko popoludní vyrazili do mesta Illmitz, ktoré bolo vzdialené asi dvanásť kilometrov. To sme ešte netušili, že úsmev nás bude sprevádzať po celú cestu. No nebol to úsmev šťastia, ale skôr nešťastia. Takmer celú etapu do nás nalietavali roje nepodarených malých mušiek, ktoré sa pchali úplne všade. Do všetkých otvorov ktoré mali k dispozícii. Oči, ústa, nos. Takže keď sme chceli prežiť, museli sme mať oči privreté alebo zakryté okuliarmi, nos prikrčený a ústa doširoka zatvorené.  Ťahali sme ako o život aby sme túto hrôzu mali čo najskôr za sebou, veď aj tak sme už mali časový sklz.

19.JPG

21.JPG

22.JPG

23.jpg

25.JPG

Tie flaky na fotografiách sú spomínané roje mušiek, nie je to špinavý objektív

26.JPG

27.JPG

28.JPG

29.jpg

Konečne prichádzame do mesta Illmitz, kde zastavujeme na odpočívadle a oprašujeme zo seba stovky mušiek. Chvíľu si posedíme a keďže je už dosť hodín, vynechávame prehliadku mesta a ideme hneď do prístavu, kde nám rovno pred nosom odišla kompa s ktorou sme sa chceli prepraviť na druhú stranu jazera, do mesta Mörbisch. Začína nám byť jasné, že podľa nášho plánu sa už do cieľa nedostaneme. Nuž čo. Neďaleko od prístavu sa nachádza jazerné kúpalisko s peknou trávnatou plochou, na ktorej sme si dostatočne oddýchli aj my. Po polhodine sa presúvame na kompu a po ďalšej polhodinovej oddychovej plavbe vystupujeme pri modrobielom majáku v prístave Mörbisch.

32.JPG

33.JPG

34.JPG

35.JPG

36.jpg

38.jpg

40.JPG

bicykle na kompe

41.jpg

Opúšťame tento prístav oddýchnutí a znovu pokračujeme po pekne upravenom cyklochodníku. Teraz si cestu naozaj užívame. Nikde žiadne mušky! Len samé vinohrady a  krásne výhľady na Neziderské jazero. Asi po ôsmich kilometroch vidieť na obzore mestečko Rust.

45.JPG

46.JPG

47.JPG

vpravo chodník pre chodcov, v strede pre cyklistov a vľavo pre autá

48.JPG

49.JPG

50.JPG

Pohľad od vinohradov na mesto Rust

O  chvíľu už aj vchádzame do tohto historického mesta, ktoré je pod ochranou "Haagskeho dohovoru o ochrane kultúrnych hodnôt v prípade ozbrojeného konfliktu".  Jednotlivé domy sú tu označené modro bielou tabuľkou. Početné domy zo 16. - 19. storočia si zachovali barokové či renesančné fasády s oknami a štukovou dekoráciou. V roku 2001 bolo toto historické mesto pridané do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Nachádza sa tu veľa historických pamiatok. Radnica postavená v roku 1673. Kremayrhaus - Mestské múzeum. V čase našej návštevy bolo práve otvorenie výtvarnej výstavy „LAKE" (Jazero) ktorej autormi sú Anita Leser & Andreas Roseneder. Nachádza sa tu aj stála výstava umeleckej zbierky Rudolfa Kremayra, posledného majiteľa domu. Na prehliadku tohto múzea sme nemali čas, čo ma veľmi mrzí.

51.JPG

Radnica

52.jpg

Vľavo vchod do radnice, vpravo katolícky kostol

53.JPG

Mestské múzeum

54.JPG

Nádvorie múzea

55.JPG

Námestie, tie bicykle opreté o lavičku sú naše

Zato sme si ale prezreli Rybársky kostol. Podľa povesti bola v 13. storočí kráľovná Mária, manželka Belu IV. na úteku pred Mongolmi. Na Neziderskom jazere sa dostala do nebezpečenstva z ktorého ju zachránili rybári z Rustu. Z vďačnosti založila „Nikolausbenefizium" ku ktorému patrila aj Mariánska kaplnka, jedna časť Rybárskeho kostola. Táto kaplnka bola pristavaná už ku predtým stojacemu románskemu kostolíku. V 50-tich rokoch minulého storočia boli v Mariánskej kaplnke a Pankraciuschore objavené nádherné stredoveké fresky. Popri  hlavnom oltári sa tu nachádza aj umelecky najhodnotnejší oltár kostola, oltár Troch svätých. V Mariánskej kaplnke sa popri kamennej piete nachádza aj veľmi zvláštne zobrazenie Madony. Madona stojí na mužskej hlave a nadol otočenom polmesiaci. Obe sochy pochádzajú pravdepodobne z 15. storočia. V priečnej lodi je oltár zvestovania, ktorým je tu zastúpený barokový štýl. Príležitostne sa tu konajú organové koncerty na organe z roku 1705, ktorý patrí k najstarším inštrumentom Burgenlandu. Tento kostol slúži predovšetkým kultúrnym a muzeálnym účelom, pretože v Ruste je katolícky a aj evanjelický kostol.

56.JPG

Rybársky kostol

58.JPG

59.JPG

62.JPG

Rovno Pancraciuschor a vpravo Mariánska kaplnka

63.jpg

Vľavo oltrách Troch svätých, vpravo oltár Zvestovania

64.jpg

Pohľad do Mariánskej kaplnky, a vpravo Madona stojaca na mužskej hlave a nadol otočenom polmesiaci

65.jpg

vľavo pohľad na chór s organom a vpravo na vchod do sakristie

69.JPG

Evanjelický kostol

Posedieť si na starobylom námestí v niektorej z mnohých kaviarničiek priam lákalo. Neodolali sme a o malú chvíľu sme si už v jednej z nich vychutnávali cappucino a zároveň si uvedomovali vážnosť našej situácie, nakoľko sme sa nachádzali 30 km od mesta Neusiedler am See, odkiaľ nám za hodinu a pol odchádzal vlak domov. Ale nič na svete nám nemohlo pokaziť tento zážitok.

70.JPG

71.JPG

72.JPG

74.JPG

75.JPG

76.JPG

77.JPG

78.JPG

Po precitnutí sme najskôr skúsili šťastie v prístave, či náhodou nepôjde nejaká kompa. Posledná však odišla o 16.15. Čašník z prístavného baru nám ponúkol odvoz taxíkom za 125.-  €. S úsmevom sme zaďakovali a začali rozmýšľať, čo ďalej. Po chvíli sme vybrali GPS navigáciu zabudovanú v jednom z našich mobilov a hľadali najbližšiu železničnú stanicu. Našli sme! V meste Schützen am Gebirge vzdialenom 7,8 km. Nasadli sme na bicykle a navigácia nás priviedla cez krásny vinohradnícky kraj a mestečko Oggau  rovno k železničnej stanici z ktorej nám o dvadsať minút išiel vlak, presne ten, do ktorého sme o štvrť na osem mali nastúpiť v Neusiedl am See. Tu mi nedá nespomenúť, že v  rámci celej regionálnej dopravy je v Rakúsku celoplošne zavedený samoobslužný výpravný systém. Čiže na stanici nenájdete  žiadneho výpravcu ani personál u ktorého by sa dal kúpiť cestovný lístok. Nájdete tu však ale automat v ktorom sme si zadali jazyk, v našom prípade slovenčinu, zvolili miesto cieľu, počet osôb a po vložení peňazí (automat berie všetky mince, papierové bankovky a dokonca aj platobné karty) nám automat po chvíli vydal vytlačené cestovné lístky. Hneď som si predstavila, ako by to asi fungovalo u nás. O chvíľu prišiel náš vlak a my nastupujeme do vozňa pre cyklistov. Sme radi, že sa nám podarilo „dobehnúť" časový sklz a podľa plánu prísť domov plní zážitkov a s kopou fotografií z pekne prežitého posledného augustového dňa.

Fotografie: autorka a Jana kuššová

http://www.podersdorfamsee.at/

http://www.rust.at/

Die Ruster Fischerkirche, © 1992 by VERLAG ST. PETER . Erzabte St. Peter . A-5010 Salzburg

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké chyby robíme pri zariaďovaní obývačky?

SVET

Muž zastrelil vo Fínsku starostku mesta a dve novinárky

Každú zasiahol ranami z pušky do hlavy a trupu.


Už ste čítali?